FEMINISTKY.SK

V posledných dňoch v súvislosti so sexuálnymi útokmi so zdesením sledujeme, ako sa tu v médiách šliape na akúkoľvek etiku. Reportovanie desivých prípadov útoku v bratislavskej Petržalke a násilia spáchaného na dievčatku v obci Čaklov v okrese Vranov nad Topľou sú príklad toho, ako sa zvyšovanie povedomia o násilí na ženách nerobí.

Netreba vymýšľať koleso, metodiky pre takéto prípady existujú, napríklad táto:

http://www.aspekt.sk/sites/default/files/Ako%20v%20m%C3%A9di%C3%A1ch%20citlivo%20informova%C5%A5%20o%20n%C3%A1sil%C3%AD%20p%C3%A1chanom%20na%20%C5%BEen%C3%A1ch.pdf

alebo zo zahraničia:

https://www.inspq.qc.ca/en/sexual-assault/media/covering-sexual-assault-media

Ak je to možné, treba

☸anonymizovať totožnosť obete/preživšej*ieho

☸opierať sa o spoľahlivé zdroje a používať presnú terminológiu

☸pamätať na to, že sexuálne násilie je spoločenský jav, nie ojedinelá, súkromná záležitosť (na oblečení ani na stave vedomia nezáleží, obeť si za násilie nemôže sama)

☸reportovať s rešpektom k preživším

☸nestereotypizovať

☸nedramatizovať a neškandalizovať, nezachádzať do podrobností (v záujem vyhnúť sa retraumatizácii)

A nie, ak nie sú dané osoby informované o svojich právach (a neujdú pred kamerou alebo mikrofónom), neznamená to súhlas. Dokonca ani vtedy nie, ak ide o deti (!) žijúce v chudobe. Práve naopak.

Vieme, že emócie a dráma predávajú. Etickú úroveň mediálnych správ však netvorí nejaká anonymná sila ponuky a dopytu. Tvoria ju ľudia, ktorí správy pripravujú, schvaľujú a zverejňujú. Očakávame od nich profesionálny prístup alebo aspoň vôľu k vzdelávaniu.

Ako sa v médiách zobrazovalo násilie na ženách a sexuálne obťažovanie, monitorovalo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva v roku 2020.

Zobranasilia_web.pdf (snslp.sk)

Monitoring-sexualne-obtazovanie_web.pdf (snslp.sk)