FEMINISTKY.SK

Jedenásteho apríla sa členovia a členky kolektívu E.A.S.T. (Essential Autonomous Struggles Transnational), ženy a komunita LGBTQIA+ ľudí z Turecka, Poľska, Grécka, Talianska, Bulharska, Rumunska, […], stretli na verejnom zhromaždení na protest proti odstúpeniu Turecka od Istanbulského dohovoru. Zhromaždenie, ktoré bolo prejavom boja za slobodu žien a ľudí z LGBTQIA+ komunity, sa organizovalo na nadnárodnej úrovni.

Pri tejto príležitosti sme preložili stanovisko kolektívu E.A.S.T. k spochybňovaniu Dohovoru zo strany Turecka, aj ostatných krajín východnej a strednej Európy vrátane Slovenska. Text nesie názov „Nadnárodná odpoveď na útoky na Istanbulský dohovor”.

Erdoganovo expresné odstúpenie od Istanbulského dohovoru vysiela všetkým ženám jasný odkaz: násilie mužov voči ženám sa musí akceptovať ako princíp fungovania rodiny a jej poriadku. E.A.S.T. stojí za ženami, ktoré bojujú v Turecku, a vyzýva všetky ženy, ktoré pracujú v kritických odvetviach, migrantky a LGBTQIA+ komunitu, aby spoločne iniciovali nadnárodnú reakciu na patriarchálny odpor, ktorý zažívame vo všetkých kútoch Európy i mimo nej. Ratifikácia Istanbulského dohovoru neznamená, že sa jeho princípy uplatňujú, ani to, že dokument, ktorý nebude obsahovať žiadne sankcie za jeho nedodržiavanie, bude riešením patriarchálneho násilia. Vieme však, že dokument ako tento je výsledkom dlhoročných medzinárodných feministických bojov a odstúpenie od neho je priamym útokom na nás všetkých.

Erdoganov útok na slobodu žien, ktorý sa udial takpovediac z večera do rána, nie je výsledkom zhody náhod. Nezačal Istanbulským dohovorom, ale nadväzuje na ataky na ťažko vydobyté práva žien. Tento útok má už dnes zásadný vplyv na životy žien: súdne príkazy sa získavajú čoraz ťažšie a zákazy priblíženia sa vydávajú na kratšie obdobia. Patriarchálne násilie sa stupňuje aj počas toho, ako tu o tom hovoríme. Útok prichádza uprostred organizovaného prívalu politík a opatrení, ktoré sú namierené proti ženám a LGBTQIA+ komunite zo strany konzervatívnych politických predstaviteľov a vlád v celej Európe i mimo nej. V Poľsku vláda nedávno schválila zákon, ktorý ešte viac obmedzuje možnosť podstúpiť umelé prerušenie tehotenstva. Ženy naň reagovali mimoriadnou mobilizáciou, ktorá rezonovala po celom svete. Tridsiateho marca poľský parlament prijal návrh zákona s názvom „Áno rodine, nie rodu“. Cieľom je vytvoriť alternatívny dohovor, ktorý by viedol k odstúpeniu od Istanbulského dohovoru. Od konca roku 2017 je Dohovor pod paľbou v celej východnej a strednej Európe. Dosiaľ nebol ratifikovaný v krajinách ako Bulharsko, Slovensko, Maďarsko, čo sťažuje dlhodobé boje ženských organizácií proti domácemu a rodovo podmienenému násiliu. Tento postoj ide ruka v ruke s politikami, ktoré uprednostňujú koncept tradičnej rodiny na úkor slobody žien v Grécku, Taliansku, Maďarsku, Českej republike a v niekoľkých ďalších krajinách. Mnohé azylové domy pre ženy, ktoré utekajú pred domácim násilím, nemajú z čoho fungovať a ak sa niekto ocitne v násilnom vzťahu, je čoraz ťažšie rozviesť sa alebo si vydobyť starostlivosť o deti. Na mnohých miestach je takmer nemožné podstúpiť bezplatný a legálny potrat.

Tento koordinovaný útok, ktorý sa odohráva v celej Európe i mimo nej, sa odohráva uprostred globálnej pandémie. Pre mnoho žien znamenal lockdown život v smrtiacej klietke. Vláda pandémiu využila ako príležitosť na to, aby ženy odsunula na svoje „tradičné“ miesto: do domácností, v ktorých sa starajú o rodinu. Situácia je o to viac neúnosná, že práve my ženy vykonávame tie najdôležitejšie práce v oblasti zdravotníctva, hygieny, práce v domácnosti, jednoducho udržiavame spoločnosť nad vodou. Bez našej zle platenej pracovnej sily v týchto odvetviach a bez práce, ktorú vykonávame v domácnosti, sa kapitalistické spoločnosti nezaobídu. Spomínané útoky mieria priamo na našu snahu uniknúť pred našimi „prirodzenými“ povinnosťami. Okrem toho, tí a tie z nás, ktorí a ktoré nepracujú v kritickej infraštruktúre, čelili masívnemu prepúšťaniu, čo vyústilo do ešte väčšej neistoty, izolácie a silnejšiej ekonomickej závislosti od našich partnerov.

Odmietame kolonialistickú rétoriku kultúrneho stretu medzi progresívnym a liberálnym Západom a zaostalým a necivilizovaným Východom. Naše spoločné, aj keď rozmanité skúsenosti s útlakom, preukázali, že na nás neustále útočia štrukturálne mechanizmy, ktoré slúžia na ochranu procesov akumulácie kapitálu všade vo svete. Ak Erdoganov režim napríklad udrží utečencov mimo hraníc EÚ, Únia je ochotná prižmúriť oči pred útokmi na ženy. Odstúpením od Istanbulského dohovoru prídu ženy, ktoré unikajú pred násilím zo strany mužov, o možnosť získať azyl. V utečeneckých a detenčných táboroch na hraniciach Európy, od Líbye po Maroko, od Turecka po Balkánsku cestu, sa migrantky stretávajú s násilím zo strany mužov a štátu na dennom poriadku. Ak ženy prekročia hranice Európy, naviazanosť povolenia na pobyt na rodinný stav alebo pracovnú zmluvu ich núti zotrvať so svojimi partnermi alebo rodinnými príslušníkmi aj v prípade, že sa voči nim správajú násilne. Zároveň tieto ženy nemajú na výber a musia prijať neúnosné pracovné a mzdové podmienky.

Vieme, že systémy sociálneho zabezpečenia mnohých krajín v západnej Európe by sa zrútili bez lacnej domácej pracovnej sily stotisícov migrujúcich žien. Najmä tých, ktoré pochádzajú zo strednej a východnej Európy. Ich vlády obviňujú ženy z rozvracania svojich rodín. Tieto ženy zároveň v cudzine nečakajú lepšie podmienky: naopak, sú vystavené vykorisťovaniu, obťažovaniu a inštitucionálnemu rasizmu. Nenaletíme na klamstvá EÚ, ktorá sa tvári ako ochrankyňa žien a práv ľudí z LGBTQIA+ komunity. Jej vlády totiž umožňujú, aby sme každý deň čelili zabíjanu, znásilňovaniu, vykorisťovaniu, prepracovanosti a diskriminácii.

Odsudzujeme všetky útoky na LGBTQIA+ komunitu a takzvanú „gender ideológiu“. Jej kriminalizácia slúži na ochranu a posilňovanie „tradičnej rodiny“ ako jedinej možnosti pre všetkých, zatiaľ čo ženy, najmä migrantky aj LGBTQIA+ ľudia prakticky spochybňujú jej legitimitu. Inštitúciu rodiny je totiž potrebné násilne prestavať nielen v symbolickej rovine, ale aj takým spôsobom, aby tlmila chudobu, ktorá je výsledkom demontáže systémov sociálneho zabezpečenia. Posilniť rodové roly za súčasných okolností znamená zachovať hierarchiu medzi mužmi a ženami: legitimizovať násilie zo strany mužov tým, že sa zruší Istanbulský dohovor, znamená dať mužom a patriarchálnym inštitúciám právomoc trestať ženy, ktoré nenapĺňajú svoju údajne „prirodzenú“ úlohu matiek, manželiek alebo dcér.

Nahlas hovoríme, že boj proti podriadenosti žien v rodine a boj LGBTQIA+ ľudí za sexuálnu slobodu a proti kriminalizácii je spoločným bojom so spoločným cieľom. Tým je rozvrat systému neoliberálnej reprodukcie v rámci patriarchálnej spoločnosti!

Nebojíme sa, pretože už dnes bojujeme proti násiliu každý deň. Je zrejmé, že tento boj si v súčasnosti vyžaduje silnejšiu nadnárodnú organizáciu z východu na západ, zo severu na juh. Našim zaprisahaným nepriateľom a nepriateľkám hovoríme: len utekajte, utekajte, ženy idú po vás...

Dvadsiateho tretieho mája sa opäť stretneme v online priestore a budeme hovoriť o spájaní síl a nadnárodnej mobilizácii pred letom (ďalšie informácie nájdete na Facebooku a na webovej stránke kolektívu).