FEMINISTKY.SK

Múzeum v dome ukrajinskej maliarky-autodidaktky Poliny Rajko sa v dôsledku zničenia Kachovskej priehrady ocitlo pod vodou. Dom v Oleškоch v Chersonskej oblasti, kde umelkyňa prežila celý svoj život, bol výnimočný. Rajko doň vtlačila vzácne spomienky na život v regióne a na svoju rodinu.

Umelkyňa sa narodila v roku 1928. Maľovať začala bez akéhokoľvek umeleckého vzdelania vo veku 69 rokov. K tvorbe ju priviedli tragické životné udalosti – smrti manžela a dcéry, zatknutie jej násilníckeho syna, ktorý ju bil, a jeho následná smrť. Štetec prvýkrát vzala do ruky v roku 1998. Pomaľovala steny, stropy, dvere, verandu aj bránu na dvore. Hoci sa susedia babke smiali, často ju pozývali maľovať kachle alebo dokonca pomníky a cintoríny.

Rajko maľovala čajky a anjelov, ryby a labute, Boha a Bohorodičku, seba a svojich blízkych. Zobrazovala svoje sny, prekresľovala rodinné portréty z fotografií a maľovala výjavy, ktoré odkazovali na zážitky z druhej svetovej vojny. Vytvorila tak vlastný „ikonografický systém“ dejov a obrazov, ktoré opisujú jej pozemský život a predstavy o živote po smrti. Sú to netypické výtvory. Svojho muža znázornila zamračeného, s vínom, koňakom a s udicou, aby si tam v nebi mohol chytať ryby. Zvečnila aj kapitánku – ženu v červenoarmádnej uniforme s hviezdou, ktorá sa jej prisnila na Deň víťazstva (nad fašizmom), takže jej nemohla „povedať nie“.

Maľovala najlacnejšou farbou, ktorú našla na miestnom trhu a kupovala si ju zo svojho malého dôchodku. Keď sa o nej začalo písať a ľudia ju navštevovali, málokomu napadlo, že živorila. Zomrela začiatkom roka 2004. O rok neskôr vznikol katalóg jej diel s názvom „Cesta do raja“. Dom prešiel do iných rúk a neskôr sa z neho stalo múzeum, ktoré si žilo vlastným životom, teda bez štatútu, reklamy a personálneho obsadenia. Koncom minulého roka sa v Mysteckom arzenáli, jednom z najväčších kultúrnych centier v Kyjeve, diskutovalo o tom, ako dom Poliny Rajko zachovať. V tom čase nikomu ani nenapadlo, že záchranu národnej kultúrnej pamiatky potopia ruskí teroristi.

Polina Rajko stojí v rade s takými ľudovými umelkyňami ako Marija Prymačenko (písali sme o nej, keď ruská armáda vo februári minulého roka v dedine Ivankiv zničila múzeum s jej dielami. Tie si, našťastie, miestni vzali k sebe domov a uchovali sa.) ) a Kateryna Bilokur.

ZDROJE:

https://www.istpravda.com.ua/articles/2023/06/8/162775/

https://www.facebook.com/kotsyak/posts/pfbid0W4pgDzqXzLLqeAxE4pk7RWPVryMmDsDedeFAGYdENeGFq4w6y9gyoMeUJKb5V93nl

https://www.ukrinform.ua/rubric-regions/2817359-polina-rajko-doroga-do-rau-so-moze-zniknuti.html