FEMINISTKY.SK

V tom istom roku, keď manželia Ruth a Elliot Handlerovci založili spoločnosť Mattel, vydal americký prezident Harry Truman príkaz na bombardovanie Hirošimy a Nagasaki. Japonský cisár následne odsúhlasil prímerie a bezpodmienečnú kapituláciu. Súostrovie bolo na kolenách: straty na životoch a na ekonomike boli enormné.

Podnikavý pár na čele Mattelu sa v tom čase rozhodol – podobne ako mnohé ďalšie americké spoločnosti – využiť hospodársku krízu a presunúť výrobu Barbie do Japonska. Oppenheimerova bomba tak okrem iného znížila náklady na pracovnú silu na výrobu kultových bábik.

Prvú Barbie vyrobili v Japonsku v roku 1959. Koncom roka 1964 bábika „živila“ viac ako 5 tisíc tamojších pracujúcich. Keď sa japonské hospodárstvo začalo zotavovať, výroba Barbie sa presunula do Hongkongu, na Taiwan a nakoniec do Číny. Vedenie Mattelu zakaždým stavilo na krajiny s nízkymi nákladmi na pracovnú silu. V roku 2018 odhadoval denník The Wall Street Journal ročnú mzdu priemernej osoby pracujúcej v spoločnosti Mattel na 6 300 dolárov. Pracujúci sa manažmentu pravidelne pripomínajú organizovaním štrajkov a nátlakom na zlepšenie pracovných podmienok. O triednych súvislostiach v kontexte filmu Grety Gerwig píše napr. profesorka, aktivistka a feministka Tithi Bhattacharaya.